Práva detí očami detí

Práva detí očami detí - Príbehy detí zo sveta dospelých, ktoré napísali deti

O zrode knihy

Je také ľúbivé hovoriť o právach detí. Vo verejných debatách, na školách, na úradoch, ba často aj na súdoch. A mnohí to myslia úprimne. V postavení detí vo svete dospelých sa skutočne veľa zmenilo. Lenže. Lenže pri všetkej snahe samotné deti stoja akosi blokom. Dospeláci si myslia, že to, čo oni považujú za dobré pre deti, je pre ne naozaj to najlepšie. Málokoho zaujíma názor malých a maličkých, práve preto, že sú malí a maličkí.

Zabúda sa, že človek je človekom bezohľadu na svoj vek a na svoje postavenie, a že každý cíti a vníma svet okolo seba po svojom. Pre každého má dobro inú farbu a do duše druhého ako – tak dokáže iný nazrieť iba natoľko hlboko, nakoľko mu to druhý dovolí. Čo povie, ako sa pritom tvári, či má oči rozžiarené alebo zvädnuté, či pozorne počúva alebo hľadí rečníkovi cez plece… Keď svet začne sústredene počúvať a premýšľať nad tým, čo deti vyjadrili verbálne i neverbálne, až potom sa začnú diať skutočné zmeny k lepšiemu.

Snaha dať deťom hlas, ktorý bude počuteľný aj na tých najvyšších poschodiach moci, motivoval skupinu občianskych aktivistov, združených v Rade pre práva dieťaťa, k tomu, aby vytvorili tribúnu, z ktorej deti vyrozprávajú všetko čo majú na srdci a čo doteraz zostávalo pre uši dospelých hluché a pre ich oči slepé. Išli do toho s malou dušičkou a s obavami, či sa deti zdôveria, či využijú príležitosť a či vezmú pero a papier, aby akejsi skupinke dospelákov poslali svoje dôvernosti…

Podarilo sa! Nadmieru úspešne.

Rada pre práva dieťaťa vyhlásila celoslovenskú literárnu súťaž „Práva detí očami detí“ a oslovila všetky základné i stredné školy, aby deťom zvestovali, že môžu…že práve teraz môžu hovoriť o čom doteraz mlčali.

Jedna príhoda, ktorá vyjadruje zmysel a účinnosť celého projektu: Zdôverila sa pani učiteľka, že mala v triede trojicu nezvládateľných chlapcov. Nepomáhalo nič. Vzdor, neplecha, drzosť, neustále nejaké pestvá. Prišla však súťaž o právach detí a čuduj sa svete, aj táto vydarená trojica sa zapojila do písania svojich príbehov a predstáv. „Keď som si ich práce prečítala, zostala som dojatá civieť,“ napísala pani učiteľka. „Až vetky som ich pochopila a prehodnitila svoj postoj a prístup k nim. Všetko sa zmenilo, a chlapci boli zrazu ako vymenení… Veľmi, veľmi som vďačná za túto súťaž…“.

Presne tak! Dajme deťom šancu a spoznáme detský svet očami detí. Do súťaže Práva detí očami detí sa zapojilo takmer 250 škôl a bezmála 2000 detí. Výber tých najpôsobivejších príbeho robilo 30 porotcov spomedzi vysokoškolských pedagógov, odborníkov na detskú dušu, novinárov, aktivistov. Predsedníčka poroty Dana Petranová (dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie) sa pri odovzdávaní cien, v príhovore k oceneným deťom, vyznala: „…stávalo sa mi, že pri niektorých príbehoch som nedokázala pokračovať v čítaní… oči mi zaliali slzy, a musela som dojatie najskôr rozdýchať, aby som mohla pokračovať…“.

Knižka s výberom najlepších prác sa rodila ťažko. Bolo ťažké vybrať z celej plejády príbehov také, ktoré by boli najlepšie bez toho, aby človeku nebolo ľúto, že inýc hpríbeh sa do výberu nedostal. A mohol. Lenže rozsah knihy to neumožňoval. A potom, boli problému ako dostať knihu na svetlo sveta, pretože vydať knižný produkt a umiestniť ho na trh je pre nadšencov dosť ošemetná vec. Tak, či onak kniha je na svete a cestu k čitateľovi určite nemá zarúbanú…