Každý človek na svete chce byť šťastný a samozrejme netrpieť biedu. Mať dostatok zdrojov na život, ale aj na rôzne radosti, ktoré nám život robia pestrejšími. Mnohí z nás túžia cestovať, spoznávať svet. Túžby človeka môžu
byť do istej miery nekonečné. Podľa toho, po čom túžime a ako si dokážeme uspokojovať vlastné potreby, sa cítime buď komfortne, alebo nie. Okrem týchto potrieb, máme potrebu byť uznaný, akceptovaný a to v prvom rade rodičmi, rodinou, neskôr kolektívom, v ktorom sa nachádzame či už v škole alebo v práci.
Otázkou je, ako sa pri napĺňaní vlastných potrieb chováme ku svojmu okoliu. Využívame druhých k tomu, aby sme si uspokojili svoje vlastné potreby, čím ich vedome poškodzujeme, alebo dokážeme v partnerských vzťahoch ponúknuť
druhým slobodu a pritom nič neočakávame? Dokážeme dostať viac tým, že na niekoho tlačíme, alebo naopak. Tým, že dáme slobodu a nič neočakávame.
Práve tým, ako na druhých ľudí pôsobíme, môžeme hovoriť o slabých a silných ľuďoch. Preto skutočne silného človeka od slabého rozpoznáme veľmi ľahko podľa jeho správania. Ako sa teda správa skutočne silný človek? V prvom rade je láskavý. Nekritizuje, neohovára, je transparentný. Nemá potrebu kamuflovať, zahmlievať informácie. Ak má na niečo jednoznačný názor, nemá obavu ho vysloviť, ale tak, aby partnera zbytočne nedehonestoval, neponižoval. Ak si všimne, že partner má v niečom nedostatky nemá potrebu to zneužiť. Kým slabý človek presne naopak. Využije každú aj najmenšiu partnerovu slabosť na to, aby ho ešte viac ponížil.
Prečo to tak je? Kde sa to v nás berie? Ako je nastavené naše myslenie?
