Z Vášho popisu nie je jasný vek dieťaťa, ani forma, akou máte nastavené rodinné pravidlá.
Skúsim teda odpovedať tak, aby som zachytila čo najväčšie pole možností.
Deti, ale aj dospelí majú tendenciu vypĺňať „hluché miesta“, čiže bez podnetov, aktivitami. Digitálne hry, krátke videá, chat – to sú všetko aktivity, ktoré spoľahlivo zaženú nudu, ľahko uspokojujú a sú nonstop prístupné (ak je teda možnosť). A niečo, čo je také uspokojivé, ľahko vytvára návykovosť – chceme toho viac.
Zamerala by som sa teda na obsah, ktorým má syn naplnený voľný čas, či má stratégie samostatného zapĺňania voľného času (čítanie, tvorenie, šport, spoločné aktivity v rodine, premýšľanie). Ľahko vytvoríme v deťoch pocit, že im voľný čas musí niekto vyplniť.
Na druhej strane je otázka, čo vidia deti v rodine – ako trávia voľný čas ostatní členovia rodiny, predovšetkým rodičia. Môže pociťovať nespravodlivosť, ak sú ostatní online dlhšie a len deti majú čas obmedzení. Ak sú rodinné hodnoty a priority dobre nastavené, vzťahy uspokojujúce, spoločný čas kvalitný, nemajú deti natoľko potrebu siahať po mobiloch.
Je tu ešte aspekt rovesníckych vzťahov. Preskúmala by som, ako to má Váš syn – či ho rovesnícke vzťahy napĺňajú. Siahanie po telefóne môže byť barlička ako utíšiť smútok z nedostatku sociálneho kontaktu (môže byť tvorený aj tým, že ostatní spolužiaci sú online).
Čo sa týka pravidiel – Ako to máte s pravidlami v rodine? Dodržiavajú ich všetci? Je ich únosné množstvo, aby boli zapamätateľné a dodržiavateľné pre všetkých? Vychádzajú z hodnôt a priorít rodiny a jednotlivých členov? Napríklad môže byť pre dieťa ťažké dodržiavať pravidlo 1 hodiny online, keď ostatní sú častejšie.

Keď by som to mala zosumarizovať – skúste sa pozrieť na spoločne strávený čas rodiny, na vzory používania telefónu a iných zariadení v rodine, na pozornosť venovanú synovi (spoločné hry, rozhovory o záujmoch syna, trápení a radostiach, ne/funkčných stratégiách, ktoré používa vo vzťahoch)