PORADŇA – Odpovede na vaše otázky. Odpovedá Katarína Šurdová /psychoterapeutka a liečebná pedagogička/
Otázka rodiča:
Dobrý deň,
Odpoveď Kataríny Šurdovej /psychoterapeutky a liečebnej pedagogičky/:
Dobrý deň prajem,
z vášho príspevku je cítiť ako vám záleží na kvalitnom vzťahu s vašim synom. zároveň je cítiť i vaše vyčerpanie, čo je zrozumiteľné pri prejavoch správania, ako hnev a agresivita. určite by stálo za to podrobnejšie preskúmanie napríklad formou poradenstva, osobne s psychoterapeutom. takto je možné dať iba všeobecnejšie odporúčania. Váš syn vyjadruje takýmto spôsobom svoju nespokojnosť, frustráciu. A možno si aj pýta reakcie, pozornosť. Bystré deti potrebujú stále nové podnety a impulzy, Aj vo forme prostredia a v tomto veku už i rovesníckych vzťahov. Ešte nevie svoje emócie ovládať, iba sa učí, čo je prijateľné a čo nie. môže tak aj uvoľňovať svoju nahromadenú energiu. Nie je mi jasné, prečo ho nechcete dať do škôlky. Chalani v tomto veku už potrebujú rovesníkov, spoločne behať, šermovať, loziť na stromy, učiť sa medzi sebou, ako reagovať tak, aby si udržali sociálne vzťahy. akoby ste nemali dôveru, že to váš syn zvládne. Píšete, že je bystrý a nemá nijaké postihnutie. neviem aký je váš dôvod ho do škôlky nedať, ale nerobte to zo strachu, že by to nezvládol. to, či to zvládne, vo veľkej miery závisí práve od vás a vášho nastavenia. Vy aj on potrebujete začať žiť svoje vlastné „príbehy“ a realizovať sa aj iným smerom. Váš syn prežíva pravdepodobne všetky emócie veľmi silno, možno je i senzitívnejší, vnímavejší. Počas jeho silnej emócie mu nemusíte podávať vysvetlenia, prečo to nemá robiť, ani nijaké iné dlhé slovné vyjadrenia. Ak je dieťa v emócii, tak mozog funguje na úrovni amygdaly (nižšie mozgové funkcie), čiže je v stave ohrozenia. v stave ohrozenia mozog reaguje útokom, útekom alebo zamrznutím. U vášho syna je to útok. v tejto chvíli nie je schopný vyhodnocovať informácie, ktoré k nemu prichádzajú. preto v stave rozrušenia je dobré reagovať čo najjednoduchšie. napríklad slovo nie a k tomu ho chytiť za ruky a zabrániť útoku. dôležitý je váš vnútorný postoj, že to nie je správne, že je vo veku, kedy už dokáže rozumieť tomu, že je to nevhodné správanie. Vy ho tomu učíte. čiže nedovoliť mu biť vás je úplne v poriadku. Nie je v poriadku sa hnevať naspäť, pretože on ešte nevie. čiže si zručnosť ovládať svoje emócie iba osvojuje. Ideálny vnútorný postoj rodiča v takejto situácii je jasné nie prejavom agresivity a pokojné a zároveň rázne a pevné hranice. Každá reakcia má svoj následok. ak sa cítite smutná, nahnevaná, rozčarovaná z toho, že vás chcel udrieť, je dôležité byť autentická v následnej vzťahovej situácii. Mňa až udivuje, ako sú rodičia schopní chvíľku potom, ako ich dieťa udrie, ísť sa s ním hrať, alebo mu pustiť rozprávku a podobne. Dieťa tak vyhodnotí, že jeho správanie vlastne vôbec nie je negatívne a často ním aj dosiahne čo chce. Deti sa odmala majú učiť, že ich správanie má aj nejaké následky. Veľmi dobre je to rozpísané napríklad v knihe Deti ako výzva, určite odporúčam. je tam veľa bežných výchovných situácií, s ktorými si rodičia nevedia rady a zaujímavé príklady, ako tieto situácie zvládať. K situácii hnevu sa potom môžete s dieťaťom vrátiť neskôr, v nejakú vhodnú chvíľku, práve v čase, keď vám je spolu dobre. vhodné je sa k nej vrátiť napríklad s pomocou príbehu. dobre môže poslúžiť napríklad rozprávka Dráčik nehnevaj sa, alebo kniha Kde toľko trčíš? Tieto knihy sú pre deti návodom ako si poradiť so svojim hnevom. Môžete si spoločne aj vymyslieť, čo by ste mali robiť najbližšie, ak by vás syn chcel buchnúť. niekedy pomáha aj spoločne vymyslený pokrik. úprimne mu povedzte, že sa vám to nepáči, že ani vy ho nebijete a že teda chcete vedieť, ako by ste mali na neho reagovať, keď vás bude chcieť najbližšie buchnúť. a čo si myslí, aký trest by si za to určil on. Veľmi pekná kniha o hneve je Kde žijú divé zvery. Tento príbeh si môžete i spoločne prehrávať, kde váš syn sa môže stať kráľom všetkého divého stvorenstva. a kráľ sa ho samozrejme učí postupne skrotiť :). Cez knihu si dieťa spracúva na podvedomej úrovni svoje agresívne impulzy. Chlapcom je agresivita prirodzená, potrebujú veľa fyzickej aktivity a hier s rovesníkmi. potrebujú vedenie otca a divoké hry s ním. Prajem vám veľa sily a aj toho správneho odhodlania k výchove vášho na emócie bohatého syna.
