Viacero z vás sa ma pýtalo, čo robiť, ak dieťa zostane v nemocnici. Máte ako rodič právo na doprovod počas jeho hospitalizácie alebo nie? Z vašich osobných skúsenosti viem, že niektoré nemocnice to povoľujú, iné nie. V prvom rade treba podotknúť, že momentálne v našom štáte na detských oddeleniach nie sú prispôsobené podmienky pre doprovod – nedostatočné vybavenie, príp. veľkosť nemocničnej izby. Aj keď v konečnom dôsledku prítomnosť rodiča (doprovodu) počas hospitalizácie je prínosné pre dieťa, ale aj pre personál oddelenia. Nie vždy je to zaručené.

Charta práv pacienta

11. 4. 2001 prijala vláda Slovenská republika Chartu práv pacienta. Práva pacientov v Slovenskej republike sú zakotvené vo viacerých zákonoch. Charta práv pacienta v Slovenskej republike je výberom najdôležitejších práv pacienta podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Jej cieľom je uľahčiť občanovi orientáciu v jeho základných právach v oblasti zdravotníctva.

V Charte práv pacienta, v článku 7 je uvedené nasledovné: Prítomnosť sprievodcu po prijatí dieťaťa do ústavnej starostlivosti je možná:

• pri deťoch do 6 rokov a to na základe odporúčania ošetrujúceho lekára
• alebo pri deťoch nad 6 rokov, či do ukončenia povinnej školskej dochádzky, a to po posúdení jeho psychického a fyzického stavu, na základe odporúčania lekára, so súhlasom revízneho lekára a sprievodcu,

pobyt sprievodcu je považovaný za ústavnú starostlivosť.

Charta práv hospitalizovaného dieťaťa

Od roku 1988 existuje Charta práv hospitalizovaného dieťaťa, ktorá jasne stanovuje, že deti v nemocnici majú vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcov. Niektoré krajiny Európskej únie majú toto právo zakotvené aj priamo v legislative, u nás to tak nie je. Napriek tomu, že existuje Charta práv hospitalizovaných detí a má medzinárodnú záväznosť, nie je úplne dodržiavaná.

Charta práv hospitalizovaných detí*:

1. Deti majú byť prijímané do nemocnice iba vtedy, ak starostlivosť, ktorá sa vyžaduje, im nemôže byť rovnako dobre poskytnutá doma alebo pri dennej hospitalizácii.
2. Deti v nemocnici majú vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu.
3. Ubytovanie by malo byť poskytované všetkým rodičom a tí by mali byť podporovaní v tom, aby ho prijali.
4. Pre rodičov by to nemalo znamenať finančnú záťaž a nemali by trpieť stratou zárobku.
5. Aby sa rodičia mohli podieľať na opatere svojho dieťaťa, mala by byť podporovaná ich aktívna účasť.
6. Deti i rodičia majú právo byť informovaní spôsobom zodpovedajúcim ich veku a úrovni chápania.
7. Mali by byť prijaté opatrenia na zmiernenie fyzického a emočného šoku. Rodičia majú právo na informačnú účasť pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa starostlivosti o ich deti.
8. 8. Každé dieťa má byť chránené pred zbytočnou liečbou a výskumom. Deti majú byť ošetrované spolu s deťmi, s ktorými majú rovnaké vývojové záujmy a nemajú byť prijímané na oddelenia dospelých.
9. Deti majú mať všetky podmienky na hry a oddych, na vyučovanie vhodné ich veku a stavu, a majú byť v prostredí nábytkom účelne zariadenom a stimulujúcom, ktoré má byť zostavené v súlade s ich potrebami.
10. O deti sa má starať personál, ktorého vzdelanie a skúsenosti ho predurčujú reagovať na fyzické, emočné a vývojové požiadavky detí a ich rodín.
11. Kontinuita opatery by mala byť zabezpečená tímom starajúcim sa o deti.
12. S deťmi sa má zaobchádzať s taktom a porozumením, a ich súkromie má byť rešpektované. Charta práv hospitalizovaných detí bola schválená na I. európskej konferencii o hospitalizovaných deťoch v máji 1988.

*Zdroj: www.procare.sk

Z praxe viem, že v niektorých zdravotníckych zariadeniach dochádza k obmedzovaniu práva na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pacientov. Prítomnosť rodiča tiež vnímam ako súčasť liečebného procesu, ktorá má vplyv na priebeh ochorenia (či už fyzický alebo psychický stav), resp. liečbu a jej priebeh.

Samotná hospitalizácia má vplyv aj na duševnú pohodu dieťaťa. Rodiča nevnímam iba ako návštevu. Dieťa má pri poskytovaní zdravotných služieb právo na prítomnosť rodičov. S touto problematikou sme sa obrátili aj na verejnú ochrankyňu práv prof. JUDr. Máriu Patakyovú, PhD.,
ktorá vo svojom stanovisku, okrem iného uviedla:

„Toto právo vychádza nielen z medzinárodných dohovorov na ochranu ľudských práv, ale aj z vnútroštátnej legislatívy. Zákonný zástupca zastupuje dieťa a má za dieťa rodičovskú zodpovednosť, pod ktorú spadá aj ochrana dieťaťa. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona. Zároveň podľa článku 2 Charty práv hospitalizovaných detí majú deti v nemocnici vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo svojho zástupcu.”

Verejná ochrankyňa práv sa v tejto veci obrátila na Ministertvo zdravotníctva Slovenskej repulbiky a momentálne očakáva odpoveď na jej návrhy.
Túto problematiku budeme naďalej sledovať a informovať vás. V každom prípade deti aj rodičia majú na prítomnosť počas hospitalizácie PRÁVO.

Môj osobný názor je, kedy nás potrebuje dieťa viac ako vtedy, kedy je choré? Želám vám, aby ste nemuseli byť Vy, ani Vaše deti hospitalizované. Veľa zdravia a šťastných chvíľ. 🙂