PORADŇA – Odpovede na Vaše otázky. Odpovedá Mgr. Dagmar Sliacka

Otázka rodičov:

Rada by som sa s vami poradila, aby sme s manželom neurobili chybu. Synček (2 roky a 5 mesiacov, druhý v poradí) nastúpil od 2.11.2021do jasličiek, nakoľko od 2.1.2022 musím nastúpiť do práce. Pred cca 3 týždňami sme mu zobrali dudlik a cca pred 2 týždňami začal kakať do nočníka. (Do vtedy si vždy vypýtal plienku a kakal do plienky. Do nočníka začal cikať, keď ešte nemal 2 roky.)

Avšak s nástupom do jasličiek a od „zrušenia“ dudlika, začal robiť to, že sa strašne často pýta cikať a kakať. A to aj tak, že sa pýta vycikať do minútky znova. My ho pošleme so slovami: „Ak potrebuješ, choď. Vieš, kde máš nočník a nezabudni si potom umyť ruky.“ Je to jeho voľba ísť znova a znova cikať. Vie sa sám obslúžiť, tak ho necháme, aby si to sám „odkrútil“. Inokedy mu povieme, že teraz musí vydržať, pretože ideme niekam a nie je čas sa venovať iba jeho cikaniu.

Taktiež začal byť dosť naviazaný na mňa a plačlivý. Občas si spomenie na dudku a pýta si ju. Uvažujeme s manželom, či mu ju nedať aspoň na spinkanie počas obeda v jasličkách. Tam má začať spinkať od zajtra (ešte je v adaptačnom procese).

Sme v tejto situácii dosť stratení. Obávam sa, že tak ako doma prestal na obed spať, pretože neustále potreboval cikať (reálne sa vždy aj trochu vyciká), tak to bude aj v jasliach. Doma, keď sme ho nepustili cikať, tak sa raz na truc vycikal aj do postele. K plienkam sa vracať už naozaj nechcem a obávam sa, že v jasliach by sa s tým nepárali.

Prosím, ako si s tým máme poradiť, aby sme mu to všetko uľahčili a odburali stres?

Odpoveď našich odborníkov:

Je to častá reakcia deti pri nástupe do škôlky a tzv. regres (to znamená, že váš synček sa akoby spätne vyvojovo vrátil do predchádzajúceho obdobia o pár mesiacov, týždňov). Môže ísť o to, že dieťa sa obáva odlúčenia od rodičov a domáceho prostredia alebo ešte nemusí byť pripravené emočne zvládnuť zmenu prostredia. Netreba sa však hneď vzdávať. Je potrebné podporovať dieťatko v tom, ako to zvládne. Častejšie pomočovanie môže súvisieť aj s úzkosťou a strachom, ktoré dieťa prežíva alebo aj s tým, že si takto získava pozornosť dospelého, lebo sa pri ňom cíti viac v bezpečí.

Čiže odporúčam s dieťatkom ráno alebo večer hovoriť o tom, na čo sa v škôlke teší. Keď sa mu podarí niečo zvládnuť samostatne, treba ho chváliť a tiež ho učiť pochváliť seba samého. Takže, keď idete zo škôlky, so synom sa rozprávajte, čo sa mu dnes v škôlke podarilo a z čoho mal radosť.

Ak by dieťa začalo unikať do chorôb (na začiatku treba počítať s úvodnými ochoreniami, kedy sa imunita prispôsobuje kolektívu), treba nájsť iného dospelého, ktorý by vedel dieťaťu na prechodné obdobie zabezpečiť láskavé podporné prostredie, kým emočne dozreje. Chlapci dozrievajú neskôr, čo je normálne, preto majú častejšie ako dievčatá aj odklad do 1. ročníka školy.

Je fajn pozrieť si obrázky, ktoré kreslí alebo pozorovať, keď sa hrá, aké príbehy hrajú jeho postavičky. Dieťa často nevie porozprávať, čo cíti a z čoho má strach, ale dokáže sa vyjadriť cez kresbu a hru. Takisto je dôležité, aby sa aj dospelí upokojili z danej situácie a potom aj dieťatko si skôr zvykne na zmenu.