Koho treba vzdelávať?
Pred pár dňami mi zablikala notifikácia z Edupage. Škola ma ako rodiča informovala, že je naplánované vzdelávanie v ročníku, na tému rodová rovnosť, v rámci vzdelávnia mládeže. Organizátorom bolo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Dieťa žiaľ bolo na inej, viacdňovej školskej akcii. Zamrzelo ma, že odborníci, ľudia venujúci sa danej problematike, prídu rozprávať o takto dôležitej téme a moje dieťa sa nebude môcť zúčastniť. Doma sme viedli a aj vedieme hodiny rozhovorov na tému ľudskej a rodovej rovnosti a hodnoty. O rozdieloch medzi ľuďmi, čo je správne a čo nie. I to, kto a prečo má, či nemá určovať čo je „správne“, „normálne“ a „očakávané“.
Bola som rada, že v dobe internetu, hoaxov, instagramových „celebrít“ a tvoričov tých „správnych názorov“ a „tateizmov“ sa nájde organizácia, odborníci, ktorí vidia potrebu podať informácie aj z inej, „netrendovej“ strany. A taktiež, že škola sa postarala, že sa k deťom tieto informácie dostanú.
Chvíľu na to mi zablikala iná notifikácia. Z rodičovského skupinového chatu. Konverzácia začala screenshotom notifikácie z Edupage o danej akcii s poznámkou rodiča:
…toto sú starosti nášho školstva….
Pripojili sa aj ďalší rodičia:
…tiež uznávam, že je to strašná hovadina….
…a ochutnávka hmyzu bude potom?….
…mám dojem, že moja dcéra bude mať mať asi v tej dobe teplotu..asi bude chorá….
…zlá mama..určite dcére nekupovala autíčka….
Priznávam, tieto reakcie ma zaskočili. Nezvyknem reagovať v skupinách, či vyjadrovať sa k názorom iných…Tento večer mi však nedalo..
…Mne je naopak ľúto, že dieťa nebude v škole. Bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas s obsahom prednášky, aspoň sa deťom rozšíria obzory bez vplyvu konšpirácií, hejtov a sociálnych médií…
Skutočne mi bolo ľúto, že moje dieťa nezažije niečo, čo mu môže rozšíriť poznanie. Aj keby si z prednášky nič neodnieslo, aspoň si vypočuje iný názor. Odbornejší, vzdelanejší…proste iný.
Odpoveď na seba nenechala dlho čakať:
…aj obzor má svoje hranice….
…nesúhlasím, aby si moje dieťa rozširovalo obzor v takomto nezmysle….
Budeme deti držať v nevedomosti? Tváriť sa, že isté témy neexistujú a spôsobíme tak, aby ich výchova bola ovplyvňovaná „sociálnymi médiami“ a „instacelebritami“?
Aby sa dal na nejakú vec vytvoriť názor, sú potrebné vstupy. Nie je asi úplne najlepšie, hlavne pri ešte nedospelých deťoch to, čo sa hovorí, že „čím viac, tým lepšie“, ale určite je potrebné mať vstupy viaceré a hlavne rôzne. Ak mám jeden zdroj, preberám jeho názor. Ak ich mám viacero, začnem ich porovnávať, skúmať a zaoberať sa tým, čomu nerozumiem. Nie je to základ poznávania? Rozvoja našej mysle a nových objavov?
…propaganda je silný nástroj a ovplyvňujú (myslené prednášajúci) tých najzraniteľnejších. Do školy to nepatrí..Stačia im médiá…
….ak si pozriete na ich stránku, čo sa tam rieši, tak to bude skôr vymývanie mozgov liberálnym pohľadom na svet…
Plne súhlasím s vyjadrením, že propaganda je silný nástroj. Práve preto je úlohou rodiny a napr. aj školy zabezpečiť poznanie, že je aj niečo iné ako „trend“, alebo len jeden nástroj, že tých názorov a pohľadov je veľa. Čo potom bude dieťa akceptovať, s čím bude súhlasiť/nesúhlasiť, je plne na ňom.
Avšak obmedziť, prípadne sťažiť možnosť inému získať vedomosť, prípadne poznanie pre jeho vlastné rozhodnutia, je vlastne len šírenie tej svojej „propagandy“ pod rúškom toho správneho a v konečnom dôsledku jediného názoru.
Na jednej strane tu máme školu, ktorá sa snaží zabezpečiť vzdelanie svojich žiakov. Rozšíriť ich obzory a pohľad na svet, pripraviť ich na budúcnosť.
Na ďalšej strane tu máme organizácie, spolky a iné skupiny, ktoré sa snažia skĺbiť „trend“ a „médiami skreslenú skutočnosť“ s hlbším pohľadom na vec, Následne túto vedomosť podať tým pre budúcnosť najdôležitejším – deťom.
A potom tu máme rodičov, ktorí majú formovať a viesť svoje potomstvo. Vytvárať im zázemie a prostredie pre poznanie sveta, umožniť im získať širokú škálu zdrojov, ktoré budú rôzne distribuované a rôzneho pôvodu.
Úlohou organizácie je identifikovať problematickú tému. Tému, ktorá je mediálne, spoločensky a mládežnícky kontroverzná, prípadne veľmi rôznorodo ponímaná. Následne túto tému skĺbiť s poznatkami, štúdiami a s hlbším rozborom podať deťom. S ohľadom na ich vek a schopnosť porozumenia danej problematiky.
Úlohou školy je identifikovať detsky a mládežnícky rezonujúce témy a zabezpečiť, aby žiaci mali viac a odborne hlbšie poznatky k danej problematike. Zo strany školy je dôležité zabezpečiť vhodný výber organizácie, učiteľa, či osoby, pre venovanie sa danej téme. Aby nevhodným výberom jednostranne zameraného vzdelávajúceho nedošlo k zhoršeniu situácie a väčšiemu nepochopeniu.
A nakoniec úlohou rodičov by mala byť snaha a umožnenie, aby sa deti k rôznym informáciám dostali. Aby ich poznanie a rozhľad malo širší záber a hĺbku. Viac, ako len to, čo je aktuálne trendom na sociálnych sieťach alebo medzi kamarátmi. Dať im pôdu pre ďalší rast a zdroj, z ktorého sa dá čerpať.
Odborníci a rôzne vzdelávacie organizácie postrehli spoločenský problém na úrovni žiakov a a detí. Školy identifikovali potrebu v rôznych tématikách a snažia sa túto odborne a veku vhodne riešiť.
Ostávajú teda rodičia. Tí, čo najviac vplývajú na deti. Čo svojím prejavom v domácom prostredí a svojimi názormi na veci predkladajú svojim deťom pohľad na svet a tým tvarujú ich pohľad na spoločnosť a široký rozsah tém.
Žiaľ, pre rodičov neexistuje vzdelávacia organizácia identifikujúca problém v jednostrannom pohľade na vec a názore. Často obmedzenom tým, čo je predkladané médiami, alebo spoločnosťou okolo. Neexistuje niekto, kto je pre nich dostatočnou autoritou poukazujúcou na veľmi často obmedzené a úzke hranice názorov. Neexistuje tu škola, ktorá by im zaručila prínos odbornejšieho, širšieho a hlbšieho pohľadu,
Asi všetko už spomenuté vplýva na to, že v dnešnej dobe často hlavne rodičia bránia poznaniu a rozhodnovaniu vlastných detí. Zužujú a obmedzujú možnosť ich výberu a samostaného rozhodovania v názoroch.
Chceme zlepšiť a rozšíriť vzdelávanie našich detí? Organizácie a školy už máme aktívne.
Mali by sme teda konečne začať u rodičov.
Ivett Pavlis
