OČAKÁVANIA...TY TO DÁŠ! A ČO KEĎ NIE....????
Pôvodne som chcela natočiť video. Ale momentálne to cítim takto , na písanie. Nedávno som sa ocitla v roli študentky. Počas štúdia prišla reč aj na povolanie. A mám pocit, že nám to niekedy môže uškodiť. Tak ako niekedy deťom, keď učitelia spoznajú priezvisko a vedia, že sme súrodencom toho šikovného brata/sestry alebo potomkom toho úspešného alebo neúspešného muža/ženy.
Skúšky sa blížili. Napriek tomu, že som už „veľká“, stále prežívam rovnaký stres a napätie ako v detstve. Akoby to bol zážitý spôsob prežívania a inak by to nešlo. Pred skúškami napätie rástlo. Moji spolužiaci, prvá skupina zažili skúšky týždeň predo mnou. Opis skúšok vo mne umocnil pocit strachu. Moja rodina, okolie a dokonca už aj účastníci kurzu, ktorý práve prebiehal ( Digitálny učiteľ) vedeli, že sa učím na skúšky. Vo mne sa ozval hlas: Čo keď to neurobím? Ako sa na mňa budú pozerať spolužiaci, učitelia , moji klienti? Všetci sa ma snažili podporiť, ale podľa mňa nie správnym smerom: To dáš. Keď už to ty nedáš! Ty to musíš dať! Dáš to ľavou zadnou. Zvládneš to.
Skúšky sa blížili. Napriek tomu, že som už „veľká“, stále prežívam rovnaký stres a napätie ako v detstve. Akoby to bol zážitý spôsob prežívania a inak by to nešlo. Pred skúškami napätie rástlo. Moji spolužiaci, prvá skupina zažili skúšky týždeň predo mnou. Opis skúšok vo mne umocnil pocit strachu. Moja rodina, okolie a dokonca už aj účastníci kurzu, ktorý práve prebiehal ( Digitálny učiteľ) vedeli, že sa učím na skúšky. Vo mne sa ozval hlas: Čo keď to neurobím? Ako sa na mňa budú pozerať spolužiaci, učitelia , moji klienti? Všetci sa ma snažili podporiť, ale podľa mňa nie správnym smerom: To dáš. Keď už to ty nedáš! Ty to musíš dať! Dáš to ľavou zadnou. Zvládneš to.
…potom sme mali debatu doma, s partnerom a dcérou. Kde som im opísala, ako to je náročné, že všetci očakávajú, že Ivett Pavlis to dá. A čo keď to nedá? Čo keď potrebuje počuť, že aj keby to nedáš, nič sa nedeje? Spravíš to znova.
Môj priateľ mi povedal: Nech to dopadne akokoľvek stále budeš pre mňa tá istá a ľúbiť ťa budem rovnako. Neklesneš.
Moja dcéra v deň skúšok: Maminka, neboj, aj keby neurobíš, pôjdeš na opravný a nič sa nedeje. Toto som potrebovala počuť! Toto bolo pre mňa podporné. Ja som si uvedomila, že takto isto sa cítia deti. Máme od nich očakávania. Veď jednotkár musí dať maturitu ľavou zadnou. Ale čo keď nie? Čo keď mal iné podmienky , čo keď sa stali udalosti v jeho živote, ktoré ovplyvnilil jeho učenie, prežívanie?
V deň skúšok….
…Ivett, ty taká sebavedomá stresuješ? To dáš ĽAVOU ZADNOU! JA v mojom duchu a čo keď nie? Hovorila som si : Nemusím. Nič nemusím a bude to v poriadku. Skúšajúci: Pani Pavlis, keď už ho nedáte Vy tak to by som bol sklamaný dvojnásobne. Ja: Prečo mi to hovoríte?
Prepadol ma stres, ledva som sa nadýchla. Nie pre to, že by som nevedela, ale pre tie obrovské očakávania . Právnička a pedagogička by nedala skúšky? Všetci prekvapení, že aj ja som človek a viem stresovať (a ešte keby viete ako)!
Skúšky po troch častiach hotové a ja som povedala skúšajúcemu, aké to bolo náročné, keď viem, že majú očakávania vzhľadom k tomu, že poznajú moje povolanie.
Ja som celú dobu myslela na deti ako sa cítia keď ich rodičia alebo učitelia zaradia a od nich očakávajú!
Na našich workshopoch o učení sa pýtam detí na dôvod učenia sa. 90% odpovie, že sa učia kvôli známkach tzn. kvôli rodičom. Očakávania!
Mne pomohli moji najbližší. Nevadí, keď to nedáš, stále budeš pre nás rovnaká a budeme ťa ľúbiť. To by som povedala aj deťom. Skúšky, známky NEURČUJÚ NAŠU HODNOTU!
VŠETKO JE V PORIADKU, NECH TO DOPADNE AKOKOĽVEK, NECH SA STANE ČOKOĽVEK. ĽÚBIME ŤA, BEZ OHĽADU AKO TO DOPADNE.
PROSÍM, zamyslime sa nad tým. Stres a očakávania ničia duše (nielen) detí.
Milé deti, nech máte akékoľvek známky. Ste hviezdičky, jedinečné a milované! A sme radi, že vás máme, takých akí ste.
Ivett Pavlis
