Veľa rodičov predáva svojim deťom postoj, že ak nebudú mať jednotky, tak nebudú mať dobrý život. V terapii mám deti, ktorým bolo veľmi ľúto, keď na vysvedčení mali mať dvojku. Vnímali to ako koniec šancí na šťastie.

Stále ešte veľmi veľa rodičov bazíruje iba na výkon a školu dáva na piedestál. Veria tomu, že ak deti nebudú úspešné v škole, tak nebudú ani v živote. Je to nezmysel.

Deti u mňa často prvý raz počujú, akí známi ľudia mali v škole zlé známky. Ak ide o deti s poruchami učenia, tak prvý raz si môžu prideliť hodnotu, mať nádej, ak sa s nimi takto rozprávam. Mnohé z nich si myslia, že sú hlúpe a pritom majú nadpriemernú inteligenciu. Dospelí ich zavádzajú, nedávajú im šancu žiť svoje dary, lebo škola na prvom stupni bazíruje na čítaní a počítaní. Už tu im dokážu tak silno poprieť pozitívny sebaobraz, že sa mnohí z toho nevedia dostať v dospelosti.

U veľa dospelých s veľkými ťažkosťami zisťujeme, že pri zrode ich problémov so sebahodnotou bol nárok na školu a ich neschopnosť ju zvládať ako rovesníci ?. Pritom majú iné nadania a potenciál, ktorý škola vôbec nevie oceniť.

Mgr. Katarína Šurdová
liečebná pedagogička a psychoterapeutka