Deti často dostanú veľa pozornosti, keď sa počas dňa správajú nápadne a nevhodne. Dokážu si tak presadiť vlastnú vôľu, a preto ani nemajú dôvod svoje správanie zmeniť. Ono totiž nefunguje izolovane, ale je podmienené tým, ako v danej situácii dieťa rozmýšľa a čo pritom prežíva. Ako to presne vyzerá? Napríklad príde k vám “dospelácka“ návšteva.
Vaše dieťa prirodzene chce byť súčasťou diania, a tak ponúkne, že zarecituje básničku. Predvedie ju a hneď nadviaže ďalšou. Po tretej už usúdite, že je toho predsa len dosť a navrhnete mu nech sa ide hrať. Aj to urobí a o chvíľu prinesie karty, aby ste sa s ním zahrali. Reagujete na to tak, že mu venujete pozornosť, minimálne prehováraním a navrhovaním iných možností. Dieťa sa naučí, že takéto správanie býva odmenené. Opäť sa bude správať nápadne. Postupne reagujete podráždenejšie a s nevôľou. Vášmu dieťaťu sa dostáva menej spontánnej náklonnosti a naučí sa: Pozornosť si musím vybojovať nápadným správaním. Tak vzniká bludný kruh upútavania pozornosti.
Aké sú teda účinné prostriedky pre vystúpenie zo začarovaného kruhu boja o pozornosť?
- Postarajte sa o to, aby vaše dieťa z nevhodného správania nemalo žiadne výhody.
- Načúvajte mu a uznajte jeho prežívanie situácie. Tým vám dieťa uverí, že ho beriete do úvahy a že riešite situáciu aj v jeho prospech. Získate s ním spojenie, ako by ste sa dostali z druhej strany barikády na tú jeho.
- Potom máte šancu vyjadriť, čo potrebujete a dieťa si vás aj vypočuje.
- Nekritizujte ho, užitočne ho zapojte a preneste naň zodpovednosť.
Ako to konkrétne vyzerá v našej situácii s návštevou?
Mama: „Zuzka, rada by si bola s nami tu v obývačke a hrala sa, že?“
Zuzka: „Áno, mami. Byť v detskej izbe sama ma nebaví a to vaše rozprávanie tiež nie.“
Mama: „ Tomu úplne rozumiem, dospelácke reči sú nudné a nezrozumiteľné.“
Zuzka: „ A preto radšej chcem, aby ste sa niečo zahrali.“
Mama: „ Rada by si si tiež tetu Evu a uja Ferka užila, čo? Presne tak ako my s tatinom, keď sa s nimi rozprávame.“
Zuzka: „ Hej, veď prišli za nami všetkými.
Mama: „ A vieš čo mi práve napadlo? Pamätáš ako si minule vyrobila tie banánové guličky a ako babke s dedkom chutili?“
Zuzka sa zamyslí a potom zvýskne: „ Ánóóó, môžem ich aj teraz pre nich urobiť, prosíííím.“
Mama: „ No jasné, to je skvelý nápad a my sa zatiaľ porozprávame a potom aj príjemne občerstvíme.“
Čo všeobecne pomáha pri podpore spolupráce v rodinách?
- Zavedenie pravidelných rituálov.
- Naplánovanie denného času zábavy s deťmi podľa ich vlastného gusta.
Buduje sa tým vzájomná dôvera a spolupatričnosť, ktoré sú kľúčom ku konštruktívnemu správaniu. Rodičia škôlkarov a školákov sa najčastejšie sťažujú na šuchtanie detí pri raňajšom odchode. Vy viete- o ôsmej sa zatvára škôlka či škola. Vašou úlohou je, priviesť tam dieťa načas. Či bude dieťa poriadne učesané, dobre oblečené a bude mať čas sa v kľude raňajkovať – toto rozhodnutie môžete prenechať na dieťa. Keď sa cíti byť samé zodpovedné, nemá viac dôvod, robiť ráno „cirkus“. Samozrejme vaša podpora vo forme vytvárania príjemnej atmosféry alebo potrebnej pomoci napomáha vyhnutiu sa boju o moc.
Veľa šťastia 
Martina Vagačová, www.efektivne-rodicovstvo.sk
