Aj vďaka pojmom a použitiu slova máme v sebe hlboko zakorenenú predstavu, že supervízia nám prináša kontrolu, hodnotenie a nejakú osobu neustále nám chodiacu za zadkom. Viete, takú, čo Vám pozerá cez plece a hodnotí, či je Váš postup správny, či ste sa rozhodli tak, ako chce vedenie a či robíte všetko tak, ako hovoria firemné pravidlá a nariadenia.
V skutočnosti ale nemôžeme byť ďalej od pravdy.
Supervízia je metóda, pri ktorej supervízor vystupuje ako sprievodca jedinca či skupiny a týmto pomáha vnímať a reflektovať vlastnú prácu a vzťahy. Umožňuje a poskytuje možnosť získania nadhľadu, porozumenia preberanej situácie, či len rozvoj perspektív profesnej činnosti. Vytvára bezpečné prostredie pre rozhovor, sebareflexiu a zamyslenie sa.
Cieľom sa pri supervízii stáva uspokojenie z práce, zvýšenie kvality a efektivity a prevencia vyhorenia.
Priblížme si, čo to tá supervízia je a ako prebieha, v bežnej reči.
Supervízia nie je psychoterapia a ani odborné sedenie s „cvokárom“
Je to metóda, nástroj a proces, ktorý nám umožňuje zamyslieť sa nad svojou činnosťou, problémom, či vzťahmi. Umožňuje získať nadhľad na problematickú situáciu, rozobrať svoj prístup k nej a aj použité riešenie. Za pomoci supervízora je možné rozobrať rozhodnutie, prísť k potvrdeniu alebo zmene prístupu, či len prekonzultovanie si použiteľných riešení.
Nenahrádza psychoterapiu, či návštevu odbornej ambulancie. Nedáva pečiatku na výmenný lístok a ani nepredpisuje lieky a terapie. Pomáha však ako prevencia a poskytuje miesto, kde sa dá bezpečne zamyslieť a porozprávať.
Supervízia je potrebná nielen pre oblasť sociálnej práce.
V dnešnej dobe sme z každej strany pod tlakom. V práci, v rodine, doma, v škole. Tlak, stres a výkon sa stáva našou realitou. Životy už nežijeme, iba prežívame. Dostali sme sa do stavu, kedy cieľom sa stáva stihnúť, nie zažiť. Môžeme sa nad tým pousmiať, ale naším mottom sa stáva „Furt niečo“ a „A ešte…“
Pri svojej činnosti som stretla mnohých odborníkov vo svojej oblasti. Právnej, justičnej, lektorskej… Zažívajú tlak a nie je im poskytnutá možnosť obrátiť sa na niekoho, kto im poskytne priestor sa na chvíľu zastaviť.
Povedzme si úprimne. Koľkokrát sme riešili náročnú situáciu a stále sme si ju premieľali v hlave? Či bol náš postup správny, či moje rozhodnutie nemalo byť iné… Nedalo sa urobiť viac? Nemalo byť povedané menej? Kolega má svoje starosti, povinnosti či radosti, pre šéfa to nie je vec na debatu, doma Vás nikto nechce počúvať. Vy si to však v sebe nosíte a hlodá vo Vás pochybnosť.
Supervízia nevyrieši Vaše rozhodnutie. Nenájde Vám instantné riešenie na mieru. Umožní Vám však zamyslenie, nadhľad a rozobratie zo všetkých strán. Či už je to pracovný, osobný alebo vzťahový problém.
Supervízia je dôverná a bezpečná.
Mojou úlohou ako supervízora je nielen venovať Vám svoju pozornosť a sprevádzať Vás procesom, ale aj vytvoriť Vám bezpečné a dôverné prostredie pre rozhovor. Nehodnotiť a nesúdiť Vás, zachovávať mlčanlivosť o preberaných skutočnostiach.
Veľa kolegov sa venuje predovšetkým skupinovej supervízii, zväčša v priestoroch organizácie, ktorá supervíziu pre pracovníkov (primárne v sociálnej oblasti) objednala. Aj tu sa vytvára bezpečný priestor pre supervidovaných, kde sa v skupine rozoberajú potrebné témy.
Ovplyvnená svojou pracovnou praxou a predovšetkým zažitými situáciami a konfliktami som sa rozhodla zamerať na individuálnu supervíziu. Hlavne v oblasti právnej a justičnej, ale aj u bežného človeka je veľa rozhodnutí, situácií a problémov, ktoré je lepšie rozoberať v dôvernom a kľudnom prostredí. Dobrých rád a názorov máme od kolegov každý pracovný deň viac než dosť.
Hlavne z týchto dôvodov nebude naše stretnutie prebiehať v kaviarni, či s dieťaťom za dverami. Toto by mal byť priestor a čas vyhradený iba pre nás. Bez vyrušenia, prerušenia, externej interakcie. Ja, vy a to, čo chcete prebrať.
Ako správne právnou praxou ovplyvnená osoba ale vopred upozorňujem, že nie som advokát a mám oznamovaciu povinnosť. To len tak pre istotu, ak sa chcete k niečomu v tomto duchu priznať. Radšej teda nie.
V legislatíve máme ukotvenú povinnosť supervízie pre sociálnych pracovníkov. Je to ako prevencia a ochrana pri práci so zraniteľnými osobami, ako spôsob prevencie proti vyhoreniu hlavne u pracovníkov, ktorí sú vystavení neustálemu tlaku a očakávaniu pomoci iným.
Čo však tí ostatní, ktorí sú pod neustálym tlakom a na ktorých sa obracajú iní a očakávajú ich pomoc? Pracovníci právnych oblastí, justície, učitelia, asistenti, či len bežní ľudia zavalení každodennou kopou starostí?
Nie ste v tom sami. Nemusíte sa iba hnať. Zastavte sa, vydýchnite a ak pociťujete potrebu, obráťte sa napríklad aj k Supervízii.
Alexandra Fogtová
