„Čo pekné sa ti dnes podarilo?“ spýtala som sa synčeka, tak ako každý večer pred spaním. Väčšinou s úškrnom či smiechom odpovie: „Neviem, nepamätám,“ ale niekedy sa rozrozpráva o pekných chvíľkach uplynulého dňa.

Tento večer to však bolo iné. Sklopil zrak a smutne povedal: „Nešlo mi to.“

Začali sme sa teda rozprávať o tom, čo sa dialo, čo sa mu nedarilo, ako skúšal, aký bol výsledok, môže to skúsiť aj inak? Ako? Čas zhasnutia svetla sa nám pooooriadne natiahol, ale keď sme si už ľahli, usmieval sa. Zaspával s úsmevom. A to len vďaka rozhovoru, ktorý ho uistil, že TO IDE. Len
treba zistiť AKO a NEVZDAŤ SA. 🙂

Rodinne rituály majú veľkú moc, dávajú nám pocit istoty a bezpečia. Náš večerný rituál je spojený okrem čítania knižky aj s rozhovorom a spomínanou otázkou „Čo pekné sa ti dnes podarilo?“

Môj syn má síce len štyri roky a teda nie vždy má chuť odpovedať, nie vždy si spomenie, avšak s mojou pomocou si občas spomenie. Prečo sa ho aj tak vypytujem? Pretože ak si na tento rituál zvykne, jeho myseľ sa naučí hľadať na konci dňa to pekné. A to je dôležité. Ak vo všedných dňoch vieme nájsť tie okamihy, ktoré nás rozosmejú, ktoré nás pohladia pri srdci, zrazu zistíme, že všetko sa dá zvládnuť.

Nastavenie našej mysle je v našich rukách. My, dospelí sme poväčšine zvyknutí hľadať negatíva. Naša myseľ automatiky „rozoberá“ dlho a dopodrobna všetky svoje neúspechy, zatiaľ čo svoje úspechy hádžeme za hlavu, aby sme sa dostali k novému cieľu.

Ďalšie námety, ako podporiť duševnú pohodu nie len svojich detí, ale aj vašu vlastnú nájdete napríklad aj v knižke (Ne)spokojný slimáčik Slávko

Linda Liliková
www.lindalilikova.sk